Myslíme si, že sme ktovieako inteligentní. Nedokážeme jednoducho a rýchlo zrátať z hlavy ani dve trojciferné čísla. Nerozoznáme margarétku od sedmokrásky. Nevieme sa dohovoriť s človekom hovoriacim iným jazykom, dokonca niekedy ani cez plot s vlastným susedom.
AI väčšinu z toho dnes zvláda ľavou zadnou (ak by ju mala) a dosiahla to iba za niekoľko rokov. Stačilo len trochu viac výpočtového výkonu. Pamätám si na feike predmet Základy umelej inteligencie, kedy bol tento vtedy vedný odbor ešte len v plienkach, no bola to jedna z mála prednášok, na ktorú sme sa (radi) prinútili ráno vstať.
A kde sa v IT nachádzame teraz? Weby a apky štátu a samospráv sú nepoužiteľné. Povyšujeme dizajn nad funkciou. Každý softvér má v viac bugov ako riadkov kódu. Takmer každý týždeň vznikne nový model AI a ona sa pri tom všetkom učí na našich vedomostiach a chybách - a aj s našimi chybami. Už nás začala prevýšovať aj v kreatívnom, abstraktnom myslení, údajne aj v empatii a emočnej inteligencii.
No nezabúdajme na to, že empatia a emočná inteligencia zostávajú jedinečnými kľúčovými ľudskými vlastnosťami. Hoci AI môže byť nástrojom v mnohých oblastiach, tieto schopnosti v kontexte nás podčiarkujú trvalú hodnotu ľudského druhu. AI chýba a VŽDY BUDE chýbať skutočné "prežívanie" emócií, lebo verím, že túto schopnosť máme zakorenenú kdesi hlboko a možno aj mimo nás.
AI nemá vlastný morálny kompas alebo etické presvedčenie. A čo my?
Sme namyslení a ešte si pritom, prepytujem, zasierame planétu a robíme všetko preto, aby sme si navzájom rozkpali zadky. Takto si pod nimi spoľahlivo pílime konár.
Tak nech nám v tom (nie ON tam hore) ale AI pomáha. AImen!